Deviatacká ďakovná púť

Aj v tomto šk. roku sa partia deviatakov vybrala na ďakovnú púť do Lagiewnikov k Božiemu Milosrdenstvu. Načasovali si to na piatok - 17. mája 2013, v závere týždňa po prijímacích skúškach. Výstižnú správu z celého dňa vám ponúka redaktorka Veronika z 9.A triedy. Neváhajte, čítajte viac.

Keď nám bolo v škole povedané, že o 2:15 sa stretneme na parkovisku, mysleli sme si, že ide o nevydarený žart. No postupne sme sa nielen s týmto časovým údajom museli zmieriť.

Pre nás ráno, pre iných v noci, sme sa o tomto čase stretli na parkovisku pred Spoločenským pavilónom. Odchod bol naplánovaný na 2:30, ale niekto meškal, čo je, myslím si, pri takom čase dosť normálne. Vyrazili sme až okolo tretej. Niekto si cestou zdriemol, iní mali potrebu vyrozprávať sa a neskôr mali pocit, že nemohli spať. Svitať začalo veľmi skoro, tak sme mohli  obdivovať to, čo sa nám ponúkalo za oknom autobusu.

Prvá zastávka bola v Poľsku na parkovisku. Trošku sme sa vyvetrali, naraňajkovali  sa. Bolo iba šesť hodín. Čas, kedy niektorí cez týždeň tvrdo spíme.

                Nezdržali sme sa tu dlho a išli sme už priamo do Oswienčimu. Dorazili sme tu okolo ôsmej. A nasledovali asi tri najhoršie a najťažšie hodiny nášho dňa. Na prvý pohľad milé tehlové domčeky s krásnou zelenou trávičkou pred dverami. Ako sme tak po týchto domčekoch chodili a počúvali všetko, čo sa tam odohrávalo, milé domčeky sa nám začínali meniť na strašné, začarované hrady. Vidieť dve tony vlasov, kopec okuliarov, oblečenia, šperkov, hrncov,  kufrov, ktoré označili ešte vtedy nič netušiaci ľudia mysliac si, že o chvíľku ich budú mať opäť pri sebe... Jednoduché nebolo ani vidieť úplne maličké detské topánočky či šatky. Pri múre, ktorý bol pre mnohých koncom života tu na zemi, sme sa spoločne pomodlili za všetkých nevinných ľudí, ktorí tu a takýmto krutým spôsobom museli prísť o život. Celý čas, strávený tu, v koncentračnom tábore, sme mali po tele zimomriavky a slzy na krajíčku. Prinútilo nás to zamyslieť sa nad našimi životmi, prehodnotiť si mnohé skutky.

                Aby sme ale celý deň nemali hlavy iba v smútku, naša cesta pokračovala do Lagiewnikov – Sanktuária Božieho Milosrdenstva. Krátko sme sa stíšili na miestnom cintoríne, kde sú pochované sestry. Nasledoval výstup na vežu. Mali sme možnosť ísť výťahom alebo pešo. Väčšina sa rozhodla rozhýbať kosti, ktoré cestou v autobuse úplne zleniveli. Z veže bol krásny výhľad, ktorý sme poriadne obdivovali. Mali sme aj možnosť pristúpiť k sviatosti zmierenia. A ani sme sa nenazdali, bol tu hlavný okamih našej púte – sv. omša v slovenskej kaplnke, ktorá sa tu nachádza. Ďakovali sme za celých deväť rokov strávených na základnej škole, ale prosili sme aj o silu na ďalšie cesty, ktoré nás v živote čakajú. Chlapci hrali na gitarách, miništrovali, čítali a dievčatá spievali. Po krásnej sv. omši sme sa presunuli na modlitbu KORUNKY BOŽIEHO MILOSRDENSTVA. Modlila sa v štyroch jazykoch a to poľsky, nemecky, slovensky a anglicky. Bol to pre nás veľký zážitok. Po modlitbe sme si jednotlivo uctili relikvie sv. sestry Faustíny. Ďalej mal každý ,,čas pre seba“. Mohol si pozrieť samotné Sanktuárium Božieho Milosrdenstva, ostatné kaplnky, ísť a stíšiť sa pri adorácii, alebo kúpiť niečo svojim blízkym.

                Posledná ozajstná zastávka bola v centre Krakova. Došli sme na hlavné námestie, kde sme mali rozchod. Každý mohol tento čas stráviť po svojom.  Niekto zašiel na pizzu či zmrzlinu. Iní navštívili kostol, ktorý sa nachádzal na námestí, obdivovali starú tržnicu, alebo sa iba tak túlali. Na námestí bolo množstvo pre niekoho milých, no pre iných dosť nepriateľských holubov, ktoré si preletovali pomedzi ľudí. No a niekto mal aj menšie šťastie... Návštevu Krakova sme ukončili spoločnou fotografiou.

Nasledovala už iba cesta domov. Na začiatku cesty sme sa spoločne pomodlili ruženec za šťastný návrat domov. Tí, ktorí spali cestou tu, sa cestou domov rozprávali a naopak. Mali sme však za sebou krásny deň s množstvom zážitkov. Po celý deň sme mali krásne počasie a šťastne sme v neskorej nočnej hodine docestovali domov, za čo veľmi pekne ďakujeme tam hore. Taktiež ďakujeme aj našim učiteľom za krásny program a za trpezlivosť, ktorú museli mať po celý deň.

PS: Tí, ktorí majú radšej slovenčinu ako výlety alebo púte, určite neostaňte v škole, ale vyberte sa do Poľska. Veľmi rýchlo sa naučíte nejaké tie výnimky  ako napríklad – optyka (optika), antyk (antika) ale aj iné. Rýchlo sa naučíte aj rôzne poľské slovíčka gimnasium – telocvičňa, droga – cesta... Ale ostaňme pekne verní našim učiteľom a poslušne sa učme to, čo nám dávajú oni.

Späť