Projekt 9P v Žakovciach

Jedného ,,krásne“ upršaného pondelka – 3. júna 2013 sme sa my, deviataci, vybrali na exkurziu do Žakoviec a na výlet do Tatier. Ráno sme sa zišli a do autobusu sme poukladali suché potraviny, ktoré sme nazbierali počas sv. omší a ktoré sme priniesli my, lebo vieme, že týmto ľuďom sa veľmi zídu.

   Cesta ubiehala celkom rýchlo. Mali sme krátku prestávku v Prešove, kde k nám pristúpil pán kaplán Marek Roják, ktorý išiel s nami. Do Žakoviec sme dorazili okolo 10:45 hod. a počasie tam nebolo o nič krajšie ako v Košiciach. Vyložili sme tu suché potraviny. Náš program tam začal sv. omšou v kaplnke. Po sv. omši  sme sa išli naobedovať. Niektorým tento obed chutil, iní naň hľadeli trochu ,,divne“. Po obede sme si išli obzrieť tento Inštitút Krista Veľkňaza. Sprevádzal nás tam jeden pán, Ferko, ktorý je tam už štrnásť rokov. Najprv nám povedali, ako to tam chodí. Potom sme išli na kone, ale začalo pršať, tak sme sa ani všetci nepovozili. Tí, ktorí to stihli, si počas jazdy mohli vypočuť niečo o jazdení na koňoch. Obzreli sme si ešte celý areál – čo tam stavajú, čo plánujú stavať, aké zvieratká tam majú. Bolo to celkom zaujímavé... vidieť život aj z inej ,,strany“. S otcom Kuffom sme sa, žiaľ, pre jeho zaneprázdnenosť nemohli stretnúť. Aj tak sme však vďační, že nám bolo takýmto spôsobom dovolené aspoň sčasti vstúpiť do ich života.

    Zo Žakoviec sme mali naplánované ísť v Tatrách na Zámkovského chatu. Ale keďže počasie sa neumúdrilo, nebol by to najlepší nápad – šmýkalo by sa nám a prišli by sme úplne zablatení. Bol návrh ísť na Hrebienok, ale nakoniec sme skončili na Štrbskom plese.

    Na Štrbskom plese sme mali čas poprechádzať sa. Pršať už prestalo, ale viditeľnosť bola asi tak 10 metrov. Bolo to zaujímavé, lebo človek nič nevidel. Pri autobuse sme sa stretli o štvrtej. Keď triedni s pánom kaplánom meškali už asi pol hodinu, začali sme pána šoféra presviedčať, aby autobus preparkoval na druhú stranu parkoviska, aby ho nebolo vidieť . Presviedčali sme ho asi desať minút, no nechcel nám pomôcť... Nakoniec ho presvedčil Simon, lebo mal narodeniny. Keď konečne povedal ÁNO, na obzore boli už naši učitelia a plán záhadného zmiznutia sa nám nepodaril... Keď sme sa už všetci zišli, vyrazili sme smer Košice.

  Cesta prebehla v poriadku – bola plná hier, rozhovorov, smiechu... Do Košíc sme dorazili okolo ôsmej. Mali sme za sebou krásny, aj keď zamračený a upršaný deň, za ktorý sme boli vďační.

    A zhrnutie p.uč.  Kičuru: "Boli sme v Žakovciach a nevideli sme otca Kuffu. Boli sme na Štrbskom plese a nevideli sme Štrbské pleso. Ale to vôbec nevadí."

                                                deviataci

 

 

 

 

 

 

 

Späť